Študentské zážitky

Leto snov - Luciina prázdnonivá stáž vo Francúzsku

2015 - kemp Les Genȇts

Prázdninová stáž vo Francúzsku je tá najlepšia vec, aká ma mohla v lete 2015 stretnúť. Keď som prvého júla nastupovala do autobusu s troma neznámymi dievčatami, ešte som ani zďaleka netušila, čo ma čaká.

S Klárou, Valériou aj Monikou som si síce písala už pred odchodom, no po prvých minútach som si nevedela predstaviť, že s nimi strávim celé leto, dvadsaťštyri hodín denne. Obavy, nervozita, strach z neznámeho, to všetko sa mi premietalo hlavou, keď som nekonečne dlhé hodiny sedela v autobuse a nemohla zaspať. Po príchode do kempu Les Genȇts, kde som mala stráviť zvyšok leta, som sa chcela otočiť na päte a vrátiť sa domov, no nemohla som. Privítali nás dvaja asi dvadsaťpäťroční Slováci, Veronika a Martin, ktorí so všetkými bez problémov komunikovali po francúzsky. Od prvého momentu nám boli nesympatickí, no boli sme rady, že v prípade núdze môžeme využiť ich jazykové schopnosti, keďže o tie naše sme mali zo začiatku obavy. Ubytovali nás po dvoch v malých mobilných domoch, kde nás čakalo ďalšie prekvapenie – variť si budeme sami. Okamžite som volala mame, aby som sa jej posťažovala. To bolo prvý a poslednýkrát, čo som tak urobila.

Od nasledujúceho dňa sa mi začal samostatný život na vlastnú päsť. S patrónmi som sa takmer vôbec nevedela dohovoriť. Niečo som rozumela, no najviac mi pomohla naša šéfka Laure, ktorá sa vždy snažila všetko nám ukázať, alebo znázorniť rukami-nohami. Ďalším záchranným kolesom bola Veronika, ktorá nám vysvetľovala všetko ohľadne práce, samozrejme v slovenčine, a keď to bolo potrebné, tlmočila nám príkazy od Laure.

V priebehu týždňa sme sa zabývali, zoznámili sme sa s prostredím a zvykli sme si na každodenný pracovný stereotyp. Kemp bol až do začiatku júla poloprázdny a všade vládla pohoda. To sa zmenilo až po príchode letných prázdnin, keď sa všetky mobilné domy naplnili rodinami s deťmi. Od toho dňa sa z ihrísk ozýval detský krik, mládež sa spolu s animátorkami bláznila v bazéne a všetky ležadlá pri jazere boli zaraz obsadené.

Práce nám však vôbec nepribudlo. Najhorší pracovný rozsudok smrti nám vždy nadelil Franck, vedúci kuchyne. Najradšej nás posielal v štyridsať stupňových horúčavách na prechádzky po kempe s vrecom na odpadky, alebo sme museli drhnúť kuchyňu, aby to náhodu nemusel robiť on.

Franck bol snáď jediná výnimka medzi Francúzmi. Okrem neho boli vždy všetci usmiati, milí a dobre naladení. Spoločne sme si vo voľných chvíľach užívali slniečko, bláznili sme sa v jazere, alebo sme sa schovávali v chládku bunky a navzájom sme sa spoznávali. Zistili sme, že nás prvý dojem z Veroniky a Maťa poriadne oklamal. Dlhé nočné rozhovory z nás spravili priateľov, na ktorých sa nezabúda. Časom sa ku nám, šiestim Slovákom, zaplietli aj dvaja francúzski čašníci. Celá partia sme spolu sedávali na bunke takmer každý večer po zatvorení baru, ak sme náhodou nerobili čašníkom spoločnosť až do záverečnej. Keďže Yoann, jeden z čašníkov, mal voľno v stredu rovnako ako ja a Veronika, párkrát sme ho využili na odvoz do Rodez, najbližšieho mesta od kempu. Po pár týždňoch na tom Bohom zabudnutom mieste nás išlo poraziť, preto sme ho prosili o odvoz tak často, ako nám to peňaženky dovolili.

Na záver môžem povedať len jediné, a to, že lepšie leto som zažiť nemohla. Spoznala som skvelých ľudí, vďaka ktorým mám tie najkrajšie zážitky. Vyskúšala som si, aké to je starať sa sama o seba a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Na študentskú pracovnú stáž do Francúzska som sa dostala prostredníctvom svojej školy -  hotelovej akadémie z SOŠ obchodu a služieb, Ul. Jilemnického 24 v Trenčíne.  Strávila som na nej tri a pol mesiaca, veľa som sa naučila, a tak neľutujem ani jedinú sekundu strávenú v krajine Galského kohúta. Keby sa to dalo, vrátila by som sa v čase a zažila všetko znovu od začiatku.

autor článku: Lucia Kobzová

publikované na webe aj: http://skolskyservis.teraz.sk/stredne-skoly/leto-snov-prazdninova-staz/21767-clanok.html